Sýkorky na krmítku

Fotiť v lete je radosť. Fotiť na jeseň je krásne. Ale aj zima má čo ponúknuť fotografovi. Samozrejme sa treba dobre obliecť, zobrať si rukavice a poznať svoj fotoaparát. Najlepšie ho vedieť ovládať aj poslepiačky. Nie, že by sme fotili po tme, ale so studenými prstami to ide ťažšie, vtedy ovládanie zrkadlovky výrazne uľahčí, keď si ho pamätáme. A keď to máme nacvičené.

Vo väčšine parkov a záhrad sýkorky v priebehu roka ani nevidíme. No akonáhle napadne sneh a začne mrznúť, ako keby sa zjavili, veľmi dobre vedia, že v blízkosti ľudských obydlí vždy nájdu niečo pod zub.

Ak chcete urobiť naozaj skvelé fotky, nemusíte mať ani záhradu, stačí že si vyhliadnete miesto s pár stromami, nie veľmi nahusto, aby ste mali dobrý výhľad. Na konár zaveste jednoduché krmítko a nasypte doň napríklad slnečnicu. Keď to zopakujete pár dní po sebe, sýkorky už na vás budú čakať!

Sýkorky sú však veľmi plaché. Keď prídete ku krmítku s novou dávkou krmiva, musíte trochu poodísť a počkať. Po pár desiatkach minút sa objavia prví prieskumníci, ale na krmítko si nesadnú. Poletujú okolo, sadajú na vzdialené konáre. Postupne vzdialenosť skracujú, až sa odvážia sadnúť na krmítko. Ale iba uchmatnú jedno semienko a rýchlo odletia preč, zjedia ho až na konári mimo krmítka.

To je chvíľa, kedy sa môžete začať venovať fotografovaniu. Najprv z väčšej vzdialenosti. Ja mám odskúšané použitie objektívu 55-200, ktorý som kúpil spolu s telom D5100. Najkrajšiu kresbu má skutočne na ohnisku cca 130 mm. Z dvadsiatich metrov sa po pár záberoch priblížim o meter ku krmítku. A počkám. Sýkorky sú skutočne plaché. Ale keď vidia, že im nehrozí nebezpečenstvo, opäť priletia.

Podarilo sa mi takto priblížiť sa až na dva metre ku krmítku, viditeľne reagovali na zvuk závierky, ale zvykli si a nebáli sa ho. Len musíte mať skutočne teplé oblečenie a teplú obuv, lebo takéto fotografovanie chvíľu trvá a nemali by ste podupkávať so studenými nohami v snehu.

Po skončení fotografovania sýkoriek v mrazivej prírode vložte vypnutú zrkadlovku do batohu alebo brašne po prinesení do vykúreného domu (alebo auta) ju takto nechajte aspoň dve hodiny, možno aj tri. Ak by ste studený fotoaparát vybrali, okamžite by sa ňom vyzrážala vlhkosť z teplého vzduchu v miestnosti a dostala by sa aj do vnútra objektívu alebo fotoaparátu a napáchala by škody na elektronike aj na optických plochách. Takto sa zarosí len vonkajšok puzdra a celok so zrkadlovkou sa postupne zohreje na izbovú teplotu. Potom už poškodenie vodou nehrozí.

Fotografovanie prírody má svoje čaro a tej zimnej zvlášť. Aby ste „ulovili“ naozaj pekné fotografie, nemusíte cestovať do exotických destinácií. Exotika je totiž v nás a skvelé snímky nám ponúka aj naše najbližšie okolie.