Fotografovanie s okuliarmi

Telo zrkadlovky je navrhnuté tak, že sa drží pravou rukou za pravý grip, ľavou za objektív a do hľadáčika sa pozeráme pravým okom, aby sme ľavým mohli pozorovať fotografovanú scénu. No ale čo ak ste ľavák? Alebo máte problém s očami? Čo ak nevidíte dobre na pravé oko? Alebo nosíte okuliare? Ako sa fotografuje s Nikon D5100 s okuliarami?

Väčšina predmetov, nie len fotoaparáty, sú navrhnuté pre používanie majoritou. To sú praváci a zdraví ľudia. Som síce pravák, ale s poškodeným pravým okom. A nosím okuliare. Výrobcovia zrkadloviek vychádzajú v ústrety ľuďom s vadou zraku a vybavujú optický hľadáčik dioptrickou korekciou.

Dioptrická korekcia –1,7 až + 0,7 umožňuje kolieskom v pravom hornom rohu hľadáčika si upraviť pre svoje oko obraz tak, aby bol správne ostrý. Ale nie vždy to stačí.

Používam okuliare na diaľku. Na čítanie a na pohľady do asi poldruha metra vzdialenosti ich nepotrebujem. Či skôr mi vadia, s okuliarmi vidím na noviny alebo obrazovku notebooka zle. Musím si ich dávať dole. Takže ak sa s okuliarmi pozerám do hľadáčika Nikona, exponujem fotku a chcem si ju detailne pozrieť na zadnom displeji, s okuliarmi vidím machuľu. Okuliare musia dole. Aby som ich nestrácal alebo nezabúdal, kde som ich dal, mám ich na krku na šnúrke.

Rovnako ako Nikona. Musel som si dĺžku popruhu zrkadlovky upraviť tak, aby som telo na bruchu mal nižšie, ako mám okuliare zložené na šnúrku. Inak by mi zrkadlovka tlačila na okuliare a je jasné, kto v tejto dvojici ťahá za kratší koniec. Nikon by mi bez milosti okuliare rozpučil, stačilo by sa len trocha neopatrne oprieť zrkadlovkou o nejakú prekážku.

Takže ak potrebujem kontrolovať snímky po exponovaní na zadnom LCD, dávam si okuliare dole. Keď fotím bez kontroly, radšej fotografujem s okuliarmi. Nosím ich celý život, som zvyknutý mať sklo pred očami, vnímam ich ako ochranu. Navyše som zvyknutý hľadáčik fotoaparátu, ale aj okulár mikroskopu, pritisnúť na sklo okuliarí, tie sa mi oprú o obočie a nos a mám pekne všetko „ukotvené“.

A tu nastáva ďalší problém fotografovania s okuliarmi.

Keď opriem vypuklé sklo okuliarí o gumovú očnicu, chrániacu hľadáčik fotoaparátu, moje oko je ďalej od hľadáčika, ako keby som okuliare nemal. A tým pádom nevidím celú plochu hľadáčika, väčšinou sa pozerám na horné tri štvrtiny. A na mojich fotkách majú potom ľudia často „odrezané“ topánky a podobne. Pretože mi gumová obruba hľadáčika D5100 s okuliarmi bráni vidieť celý obraz, musím sa pri komponovaní okom „posúvať“ hore a dole a skontrolovať celú plochu, či mi tam niečo nechýba.

Ešte že má D5100 rozlíšenie 16 megapixelov, zvyknem fotiť s dostatočnými okrajmi všade okolo a neskôr môžem fotku v počítači správne orezať. No ale občas sa mi podarí „orezať“ spodok už pri fotografovaní, čo ma mrzí.

Pri tom všetkom je už len maličkosť, že pravé oko vidí tak zle, že sa do hľadáčika pozerám ľavým okom. To ale znamená, že pravé sklo si permanentne špiním palcom pravej ruky… Ale pri tom, ako „dobre vidím“, tak je mi jedno, že je to sklo umastené… Čo sa deje na scéne vidím už len cez hľadáčik a občas musím foťák od oka oddialiť, aby som zistil, čo sa deje okolo mňa.

Fotografovať so zrkadlovkou s okuliarmi nie je žiadny veľký problém, len je to trochu iné, ako si pôvodne výrobca myslel. A to nehovorím o iných ľuďoch, ktorí môžu mať ešte iné problémy s očami.

Ako ste na tom vy? Nosíte okuliare? A ako sa vám s nimi fotografuje?