Selfie so zrkadlovkou

Nie som priaznivcom sebafotografovania pred prírodnými zaujímavosťami ani kultúrnymi pamiatkami. Nemám palicu na metlu s bluetoth a nemám dokonca ani dotykový smartfón, ktorý by mi trhal vrecko. Mám rád techniku, aj modernú techniku, ale len takú, ktorú skutočne využijem. Ale aj tak som v živote pár krát vyfotil seba samého, väčšinou na cyklovýlete. No tieto Vianoce som s Nikon D5100 urobil dokonca selfie.

Musel som. Ostali sme s priateľkou tieto Vianoce sami, mládež opustila rodné hniezdo a tak nás nemal pri sviatočnom stole kto vyfotiť. A po toľkých rokoch nemať v rodinnom albume fotku z Vianoc, to predsa nejde. Využil som skvelú vlastnosť tejto malej zrkadlovky od Nikona: Výklopný displej.

Na výletoch krajinou na bicykloch som veľa razy využil pätník pri ceste, zvodidlá či múrik, aby som naň položil foťák, nastavil expozíciu, zazoomoval a spustil samospúšť. Dobehol som k priateľke a bicyklom, usmial sa počkal na fotku. Okrem kompaktu som občas takto „zneužil“ aj zrkadlovku. najmä keď sme boli na ľudoprázdnom mieste a nehrozilo, že niekto iný dobehne k zrkadlovke D 5100 skôr, ako ja 😉

Pri príprave domácej selfie z tohoročných Vianoc som nemohol použiť statív, pretože priateľka pripravovala ešte štedrovečerné jedlo a paneláková kuchyňa neposkytuje toľko miesta. Pohľad mi padol na staršiu sklopnú mechanickú kuchynskú váhu, primontovanú na stenu jadra. Váživosť do troch kíl, to hravo udrží aj moju zrkadlovku. Vyklopil som teda zadný displej svojho nikona a položil foťák do misky váhy.

Telo by sa so základným objektívom do nej zmestilo, ale s LCD v polohe selfie, namiereným na stôl, kde budeme o chvíľu sedieť, už nie. Chcelo by to podložku. Prvá mi padla do ruky fotokniha „Naše cyklodovolenky„, v ktorej sú mnohé snímky práve aj z tohto nikona. Fotokniha hravo prekryla misku na váženie múky a cukru, na ňu som položil D5100 s displejom dopredu a sadol si na svoje obvyhlé miesto. Potom už stačilo pozrieť sa na displej, pár razy vstať, zazoomovať, trochu natočiť foťák a urobiť skúšobné snímky samospúšťou, ktorá ma mimochodom dosť štve. Foťák si nevie zapamätať samospúšť na viac, ako jednu snímku. A pri obsluhe foťáku spredu je to otrava vždy nastavovať, aj keď displej mieri dopredu.

Keď bolo všetko nastavené, odskúšané, skúšobné fotky skontrolované, prišla na rad „ostrá“. Sviatočný stôl bol pripravený, my dvaja prezlečení a posadili sme sa za stôl v kuchyni. Skontroloval som ešte raz LCD na nikone, vstal, nastavil samospúšť na 10 sekúnd, zaostril, cvakol, prešiel k stolu, posadil sa a usmial. Svetielko pár krát zablikalo a zrkadlovka cvakla. Pre istotu som urobil niekoľko fotiek, keby náhodou niektorá bola zle zaostrená.

Aby som nezabudol. Aby ste na zrkadlovke nikon mohli pozorovať náhľad fotografovanej scény na výklopnom LCD, musíte prepnúť páčkou na vrchu foťáku do režimu „Live view“ – živý náhľad. Ako pri filmovaní videa. Pretože sa LCD dá nie len otočíť, aby naň bolo vidieť spredu, ale aj naklopiť, dá sa nájsť takmer vždy dobrý uhol, aby ste na displeji videli, čo bude na snímke. A hoci bol tento výklopný displej pôvodne určený na to, aby ste mohli kontrolovať expozíciu aj pri tých najkrkolomnejších pozíciách a snímkach, výborne sa hodí aj na takéto domáce selfie, napríklad na Vianoce 😉